Zuzana Balašovová Donátová: Za dverami liečebne (recenzia)

Autorka Zuzana Balašovová Donátová nás prostredníctvom skutočných príbehov razom vtiahne do 12-ročného obdobia, počas ktorého pôsobila ako socioterapeutka v liečebni Svätého Františka v Bratislave - v zariadení pre dlhodobo chorých pacientov.

37 príbehov, niektoré kratšie, iné dlhšie, niekedy s úsmevom, ba až smiechom, niekedy zadumane a veru aj smutne, tvorí jadro knižky „Za dverami liečebne" a umožňuje čitateľovi vzácne autentické nahliadnutie do izieb a priestorov, kde čas a život plynú ináč a kde sa prirodzene a jednoznačne filtruje dôležité od nepodstatného. Napríklad aj to, že z pacientov, ktorí si už niekedy ani neuvedomujú, kde sú a čo sa okolo nich deje, sa opäť stávajú ľudia, so svojim menom a priezviskom, so svojim jedinečným životným príbehom, skúsenosťami, zážitkami a so svojou originalitou.

Úspešný podnikateľ a staviteľ modelov lodí, lekárnička, majiteľka kozmetického salónu, učiteľka, programátor a šachista, elektrotechnik a mnohí ďalší – každý príbeh má svojho hrdinu. Nemálo z nich žije v inom čase a zároveň sú v inom priestore, než ktorý ich v tom čase obklopoval, a tak sú občas zmätení, ustráchaní, bezradní, odkázaní na empatiu tých, ktorí sa o nich starajú.

Kniha kúzelne a chytľavo zachytáva, ako sa prítomná minulosť týchto hrdinov každý deň prelína s aktuálnou prítomnosťou a ako toto prelínanie vytvára rôzne zápletky, v ktorých princíp tu a teraz môže pre týchto ľudí zohrať, a aj zohráva, rozhodujúcu úlohu. O to viac, že v ich prípade už nezriedka žiadne „potom" nemusí prísť.

Toto je snáď ten najzrejmejší dôkaz, prečo je pozícia terapeuta v týchto zariadeniach taká potrebná. Zdanlivo možno len detail a popri všetkých odborných pozíciách zdanlivo možno menej potrebná, vytvárajúca však priepastný rozdiel v kvalite každodenného života ich obyvateľov. Snáď si nájde cestu k tým, ktorí o tom môžu rozhodovať, aby sa presvedčili „na vlastné oči".

Takto nejako si totiž predstavujem bezpečie, miesto, kde by som sa v takej situácii mohla schúliť, dostať objatie a ubezpečenie, že tam môžem byť toľko, koľko budem potrebovať, kým naberiem silu opäť vstať a pokračovať ďalej. Alebo aj už nepokračovať.

A takto nejako si predstavujem skutočného sprievodcu nielen v ťažkých chvíľach, ale v podstate v akejkoľvek rozhodujúcej životnej situácii. Keď sa človek potrebuje oprieť o pokojnú bublinu vedľa seba, o to, že vedľa neho si na chvíľu prisadol svet prijatia a pokoja. Kde nie je dôležité, aké sú jeho hodnoty, nie je dôležité, čo si on o tom sám myslí. Dôležité je len to, že je, tu a teraz, pokojný a chápajúci.

Útla knižka má krásny a jednoduchý štýl, nič neprikrášľuje a nič nezveličuje a práve tým sa okamžite dostáva a udomácňuje „pod kožou", priamo v srdci. Je tak autentická, že človek zrazu sedí v klubovni a smeje sa, kráča po chodbe a načúva rozhovorom, vchádza do temnejšej severnej izby a hneď na to do slnkom zaliateho átria, pozoruje andulku a chce jej zdvihnúť zhodené koliesko... jeden príbeh strieda druhý a človek sa od nich nedokáže odtrhnúť, až zrazu zistí, že je na konci knižky.

Ďakujem za túto výnimočnú bublinku ľudskosti a pozývam vás na čarovný výlet, ktorý môže začať napríklad večer v kresle pri sviečke, no veľmi rýchlo vás unesie do sveta prelínajúcich sa časopriestorov, mnohých príbehov a celého spektra situácií, až vás opäť vráti do toho kresla usmiatych, dojatých a vďačných.

A ak nás knižka povzbudí aplikovať princíp „tu a teraz" ešte viac do svojho života, jej posolstvo tým snáď bude naplnené. Veď ako sama autorka píše: „Domnievam sa, že ak každú jednu chvíľu v živote prežívame precízne a do detailov, možno raz, keď nastane čas spätného nazerania a prehodnocovania, jasnejšie pochopíme ich zmysel."

Kniha je dostupná v papierovej a elektronickej verzii aj s ďalšími dielami autorky v slovenských aj českých kníhkupectvách a na stránke vydavateľstva Elist.sk

Recenziu napísala: Lucia Kondáš