Pitva

Pitvu možno vykonať len v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon a to tak, aby ani po smrti nebola znížená dôstojnosť mŕtvej osoby.

(V súčasnosti je to Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

Pitvu nariadi Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) na mieste na základe prehliadky mŕtveho tela, ak je potrebné určiť, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá správne, alebo z iných dôvodov ustanovených zákonom. ÚDZS môže nariadiť pitvu aj na žiadosť blízkej osoby zosnulého.

ÚDZS nariadi pitvu v týchto prípadoch:

  • pri úmrtí osoby v zdravotníckom zariadení (na účely overenia choroby alebo liečebného postupu, v súvislosti s operačným zákrokom a s anestéziou (mors in tabula), alebo pri podozrení na iatrogénne poškodenie - t.j. zavinené lekárom alebo iným zdravotníkom)
  • pri úmrtí osoby pri podozrení na prenosné ochorenie,
  • pri úmrtí osoby pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami,
  • pri úmrtí náhlom a neočakávanom, ak prehliadkou mŕtveho tela alebo iným spôsobom nie je možné určiť príčinu smrti,
  • po odbere orgánov alebo tkanív s výnimkou odberu očných rohoviek od mŕtveho darcu,
  • osoby zomrelej mimo zdravotníckeho zariadenia alebo osoby zomrelej v zdravotníckom zariadení pri podozrení z nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti alebo výkone liečiteľských činností,
  • pri úmrtí spôsobenom priemyselnou otravou alebo inou otravou, v dôsledku choroby z povolania alebo ak je podozrenie na úmrtie z týchto príčin,
  • pri úmrtí v súvislosti s pracovným úrazom alebo s iným úrazom,
  • pri úmrtí v súvislosti s dopravnou nehodou,
  • pri násilnom úmrtí vrátane samovraždy,
  • pri úmrtí osoby v zariadení na výkon väzby alebo v zariadení na výkon trestu odňatia slobody.

Kedy a ako sa vykonáva pitva

Pitva sa môže vykonať najskôr dve hodiny po tom, ako sa zistilo, že smrť nastala v dôsledku trvalého zastavenia dýchania a srdcovej činnosti, ak osoba pitvu neodmietla.

Pred uplynutím dvoch hodín možno pitvu vykonať, ak sa zistilo, že smrť nastala v dôsledku nezvratného vyhasnutia všetkých funkcií celého mozgu, len ak ide o odobratie orgánov na účely transplantácie a osoba počas svojho života neodmietla odobratie orgánov.

Pitvu môže samostatne vykonať len lekár so špecializáciou patologická anatómia (patológ) alebo súdne lekárstvo (súdny lekár).

Pitvu nesmie vykonávať lekár, ktorý:

  • bol ošetrujúcim lekárom mŕtveho,
  • vykonal u mŕtveho odber orgánov,
  • vykonal u mŕtveho počas jeho života bioptické vyšetrenie (biopsiu).

Pitva sa vykonáva na patologicko-anatomických pracoviskách a pracoviskách súdneho lekárstva. Pred vykonaním pitvy pracovníci na týchto pracoviskách musia overiť na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, či sa v zozname osôb, ktoré počas života odmietli pitvu, nenachádza zosnulá osoba.

Odmietnutie pitvy

Pitvu nemožno vykonať, ak zosnulý, alebo jeho zákonný zástupca odmietli pitvu ešte počas jeho života. Na odmietnutie pitvy treba vyplniť tlačivo, ktoré obsahuje údaje, ktoré umožnia jednoznačne určiť osobu, ktorá pitvu odmietla. Na tlačive tiež musí byť vlastnoručný podpis osoby, ktorá pitvu odmietla a dátum vyhotovenia. Odmietnutie pitvy musí byť doručené v písomnej podobe (napríklad poštou) Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý ho eviduje a uchováva 10 rokov odo dňa úmrtia osoby. Tlačivo ani podpis nie je potrebné notársky overiť. Po doručení tohto tlačiva ("Oznámenie o odmietnutí pitvy") úrad zasiela potvrdenie o jeho zaevidovaní.

Tlačivá nájdete na tejto adrese: http://www.udzs-sk.sk/web/sk/vzory-tlaciv

Úrad vedie zoznam osôb, ktoré počas života odmietli pitvu.

Dôležité však je vedieť, že v určitých prípadoch je možné pitvu vykonať aj napriek tomu, ak ju zosnulý počas svojho života odmietol. Ide o tieto prípady:

  • pri podozrení, že mŕtva osoba bola chorá na prenosné ochorenie,
  • pri podozrení na kontamináciu mŕtveho tela rádioaktívnymi látkami,
  • pri náhlom úmrtí, ak príčina smrti nie je zjavná,
  • pri pochybnostiach lekára, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho, o príčine smrti alebo o okolnostiach, za ktorých smrť nastala,
  • po odbere orgánov alebo tkanív od mŕtveho darcu,
  • v prípadoch násilnej smrti,
  • z dôvodov ustanovených Trestným poriadkom.

Súvisiace články:

Na zlepšenie týchto stránok používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať bližšie TU