Lúčenie

Niektorí ľudia majú to šťastie, že majú možnosť odísť v pokoji a mieri a rozlúčiť sa s ľuďmi, ktorých milujú. Nie vždy to však takto býva. Ľudia bývajú často vystrašení, zmätení, neschopní vyjadriť, čo cítia alebo potrebujú.

Prečo?

  • Môžu mať strach zo smrti
  • Môžu sa báť, že sú záťažou pre ich blízkych, spoločnosť
  • Môžu cítiť hnev pri pomyslení, že boli podvedení životom
  • Môžu mať pocit samoty a zúfalstva, že na svete nie je nikto, kto by sa ich opýtal ako sa skutočne cítia
  • Môžu sa cítiť nahnevaní a sklamaní Bohom
  • Môžu lipnúť na predstave, že sa objaví zázračný liek, ktorý ich vylieči
  • Môžu mať pocit, že premárnili svoj život a smútia za možnosťami, ktoré nevyužili
  • Možno už veľmi túžia zomrieť
  • Možno chcú nadviazať kontakt s bývalými partnermi alebo odcudzenou rodinou, priateľmi
  • Možno cítia potrebu priznať sa k veciam, ktoré sa stali v minulosti, alebo požiadať o odpustenie. Toto môže byť pre príbuzných zdrojom bolesti alebo hnevu, ale môže to byť aj veľmi silno uzdravujúce (uľavujúce)
  • Môžu cítiť iracionálnu zlosť, obviňovanie a hnev voči blízkym, zdravotnému personálu, ošetrovateľom alebo voči svetu ako takému
  • Môžu pociťovať smútok za príbuznými a priateľmi, ktorí nemôžu byť s nimi

Urobte pre umierajúceho všetko, čo sa dá a ako viete, avšak dávajte pozor aj na seba. Niekomu nevadí byť pri umierajúcom sám, niekto potrebuje oporu a prítomnosť iného. 

Zmierňovanie bolesti je pre chorého človeka viac-menej prvoradé. Nemôže sa však zabudnúť na jeho individuálne duševné potreby, pretože odchod zo života znamená v podstate odlúčenie sa od všetkého, k čomu ste mali emocionálne silný vzťah. Je preto veľmi dôležité dať umierajúcemu človeku priestor, aby sa náležito rozlúčil a tím mu umožniť „dobrý" odchod zo života – odchod s pocitom vnútorného mieru. Tí, ktorí tu po jeho smrti ostávajú, sa potom ľahšie vyrovnávajú s ukončením životnej púte nielen svojho blízkeho, ale v budúcnosti aj so svojou vlastnou.

Zavŕšenie medziľudských vzťahov je veľkou súčasťou „odchádzania" a jeho podstatu je možné zhrnúť do umenia vysloviť nasledujúcich 5 na pohlaď krátkych no veľmi významných viet. Tieto vety je človek pripravený vysloviť až v momente, keď prijal svoju situáciu a má silu čeliť realite. Jedná sa o akt lúčenia, ktorý sa oplatí nevynechať, pretože práve ten dodáva dôstojnosť a ľudskosť v záverečnej životnej etape človeka a pozitívne mení prežívanie tohto náročného obdobia u ľudí, ktorí ho sprevádzajú.

„Odpúšťam ti."

Potreba odpustenia súvisí so zavŕšením sebapoznania, s rozpoznaním a pochopením vlastných pocitov bolesti a hnevu voči druhým. Odpustenie prináša úľavu a často dramaticky mení vzťahy medzi ľuďmi. Tí, čo umierajúceho sprevádzajú, by nemali zasahovať do jeho rozhodovania komu odpustiť a prečo. Mali by ho naopak pozorne počúvať a umožniť mu toto odpustenie vyjadriť, či už slovami alebo skutkami. Chorý môže chcieť odpustiť aj človeku, ktorý už nežije. Vlastné prežívanie odpúšťania je totiž dôležitejšie, ako jeho oznámenie osobe, ktorej by patrilo. Preto nie je viazané na prítomnosť toho, ktorého sa týka.

„Odpusť mi."

Rovnakú, ak nie väčšiu úľavu, ako odpustenie druhému, prináša človeku získanie odpustenia druhého. Potrebu tohto odpustenia vyvolávajú pocity viny, ktoré uierajúci prežíva. Ani v tomto prípade by sme nemali chorého ovplyvňovať v rozhodnutí požiadať o odpustenie. Jeho pocity a priania by mali byť brané vážne a mali by byť rešpektované. Umierajúci si môže napríklad priať, aby k nemu boli pozvaní príbuzní, s ktorými sa už dlho nestýkal. V tomto prípade je totiž pre umierajúceho obzvlášť dôležité, aby odpustenie počul, uvidel, jednoducho aby ho jasne a zrozumiteľne dostal. Získanie odpustenia prispieva veľkou mierou k jeho vnútornému pokoju.

„Ďakujem."

Slovo, ktoré síce zneje jednoducho, ale vyjadruje veľa. Súvisí s pocitom vďačnosti, ktorú chorý prežíva voči svojim blízkym. Tí by mali preto brať toto slovo vážne a neznižovať jeho význam pre chorého tým, že len mávnu rukou, alebo to inak odbijú. Chorý potrebuje vedieť, že ste jeho poďakovanie skutočne počuli a uvedomili si. Naviac je to vhodná príležitosť vyjadriť vlastné poďakovanie chorému za spoločne prežitý čas.

„Mám ťa rád."

Veta, pomocou ktorej umierajúci človek vyjadruje svoju lásku. Môže spoločne s poďakovaním zaznievať opakovanie. Môže však zaznieť aj prvýkrát po veľmi dlhej dobe. A môže zaznieť po predchádzajúcom odpustení. Nemusí zaznieť iba v podobe slov, ale takisto v podobe gest, pohľadov alebo dotykov. Aj pre chorých je veľmi dôležité cítiť, že sú milovaní.

„Zbohom."

Slovíčko, ktoré vyjadruje skutočné lúčenie a odlúčenie. Je bodkou, dovŕšením vzťahu a nakoniec aj celej existencie človeka.

 

Spracované podľa www.dyingmatters.org a www.umirani.cz 

Táto stránka používa cookies. Viac info