Oznámenie úmrtia, lekárske doklady

Oznámenie úmrtia

Postup v tejto situácii je upravený v zákone č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Rozdiel je v tom, či k úmrtiu došlo v zdravotníckom zariadení alebo mimo neho, napríklad doma. 

Úmrtie mimo zdravotníckeho zariadenia

Ak k úmrtiu došlo mimo zdravotníckeho zariadenia, túto skutočnosť treba ihneď oznámiť. Najjednoduchšie je zavolať tiesňovú linku 112, ale kontaktovať môžeme aj najbližšiu nemocnicu, zdravotnícke zariadenie, alebo útvar policajného zboru. V princípe každý, kto je prítomný pri úmrtí, alebo nájde mŕtve telo, má povinnosť túto skutočnosť bezodkladne oznámiť.  Ak je úmrtie oznámené nemocnici alebo zdravotníckemu zariadeniu, toto vyšle na miesto úmrtia obhliadajúceho lekára. Ak bolo takéto úmrtie oznámené polícii, tá zabezpečí všetky ďalšie úkony. 

Úmrtie v zdravotníckom zariadení

Ak k úmrtiu došlo v zdravotníckom zariadení, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť úmrtie blízkym osobám zosnulého. Ak osoby blízke zosnulému nie sú známe, poskytovateľ je povinný oznámiť úmrtie osoby obci, príslušnej podľa miesta trvalého pobytu alebo prechodného pobytu mŕtveho. Ak miesto trvalého pobytu alebo prechodného pobytu mŕtveho nie je známe, oznamuje to obci, v ktorej je prevádzkované zdravotnícke zariadenie, v ktorom k úmrtiu došlo. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti zároveň oznamuje úmrtie aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V prípade, ak mŕtvym je osoba, ktorá sa liečila v súvislosti s úrazom, poškodením zdravia zavineným inou osobou alebo otravou, je poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný oznámiť úmrtie aj príslušnému útvaru Policajného zboru.

Prehliadka mŕtveho tela

Prehliadku mŕtveho tela nemôže vykonať každý lekár. Vykonáva ju lekár poverený Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, vyplní List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí. Každý je povinný poskytnúť lekárovi, ktorý prehliada mŕtve telo, informácie o okolnostiach, za ktorých došlo k úmrtiu. Lekár, ktorý vykonal prehliadku mŕtveho tela, je povinný bezodkladne oznámiť úmrtie príslušnému matričnému úradu a pri podozrení, že úmrtie bolo spôsobené trestným činom alebo samovraždou, alebo ak ide o úmrtie cudzieho štátneho príslušníka, aj príslušnému útvaru Policajného zboru.

Účelom prehliadky mŕtveho tela je potvrdiť úmrtie a stanoviť čas a príčinu smrti.

Lekár je povinný zisťovať smrť v súlade so súčasnými poznatkami vedy. Osoba sa považuje za mŕtvu, ak lekár zistí, že došlo k trvalému zastaveniu dýchania a srdcovej činnosti. Osoba sa považuje za mŕtvu aj vtedy, ak dôjde k nezvratnému vyhasnutiu všetkých funkcií celého mozgu. Ak sa dýchacie funkcie a obehové funkcie osoby udržiavajú pomocou prístrojov, smrť mozgu musí jednomyseľne potvrdiť konzílium. Po určení smrti mozgu konzíliom je ošetrujúci lekár povinný upustiť od ďalšej resuscitácie okrem prípadu, ak konzílium navrhlo pokračovanie resuscitácie aj po určení smrti, ak ide o mŕtvu osobu, ktorej sa má odobrať orgán, tkanivo alebo bunky na účely transplantácie. Rozhodnutie konzília je pre ošetrujúceho lekára záväzné. Lekár alebo konzílium sú povinní ihneď spísať zápisnicu o určení smrti.

Čo sa môže diať s mŕtvym telom po určení smrti

Nakladanie s mŕtvym telom je prísne upravené. Základnou podmienkou je zachovať úctu a dôstojnosť. 

Pred pohrebom je možné na mŕtvom tele vykonať len nasledovné úkony:

  • pitva
  • zdravotné výkony potrebné na účely odoberania orgánov, tkanív a buniek
  • zdravotné výkony vedúce k pôrodu, ak ide o tehotnú ženu.
Táto stránka používa cookies. Viac info