Späť

Slováci chcú zomierať doma v kruhu svojich blízkych

Pridané: 18.10.2016 22:47:53

18 Október 2016

Na Slovensku zomiera ročne približne 52 tisíc ľudí. Väčšina z nich (64%) umiera v nemocnici alebo inom sociálnom zariadení, nezriedka osamote. Pritom temer 80% Slovákov si želá, aby koniec svojho života prežili doma, v kruhu blízkych, dôstojne a s úctou. Realita je však často odlišná, možno aj preto, že viac ako polovica z nás nenašla odvahu na túto tému hovoriť, a to ani doma, s najbližšími.

Slováci chcú zomierať doma v kruhu svojich blízkych

Bolesť a odlúčenie od blízkych sú dve najväčšie obavy, spojené s umieraním, ktoré zdieľajú až 2/5 Slovákov. Posledné chvíle svojho života si želáme stráviť v kruhu svojej rodiny a blízkych. Až 82% respondentov je presvedčených, že o ťažko chorého, umierajúceho človeka sa najlepšie postará jeho rodina s podporou profesionálov. Realita je však nezriedka odlišná a osobné príbehy často končia smutným konštatovaním „nie, takto sa to nemalo stať".

„Dôstojnosť človeka a rešpektovanie jeho prianí by mali byť na prvom mieste, bez ohľadu na situáciu. No žiaľ, nie je to pravidlo," hovorí MUDr. Ján Gajdoš, zakladateľ a predseda správnej rady NO Viaticus. „Sám som na vlastnej koži pocítil absenciu systémových a etických pravidiel v tejto oblasti. Aj preto som prijal výzvu pomôcť pri ich definovaní. Našim cieľom je mapovanie súčasného stavu, osveta a podpora riešení, ktoré vrátia téme umierania a smrti dôstojné a primerané miesto v spoločnosti."

55% respondentov ešte nikdy nehovorilo o svojich prianiach, ako by malo byť o nich postarané v posledných chvíľach života. Ako dôvod uvádzajú mladí ľudia skôr neopodstatnenosť témy (pre 2/5 je to ešte ďaleko), starší zas nechcú desiť svoje okolie (45%) a ďalšia pätina sa bojí, že by ju tým privolala (22%). Paradoxne pritom väčšina chce mať pred smrťou svoje záležitosti vysporiadané – mať vyriešené finančné otázky (80%), rozlúčiť sa s blízkymi (89%) a cítiť sa pripravený (77%). Nepripravenosť hovoriť o týchto ťažkých veciach je problémom aj medzi zdravotníkmi.

Lucia Kondáš, zakladateľka NO Viaticus a členka správnej rady poukazuje na fakt, že „3/5 lekárov a zdravotných sestier považuje za ťažké nadviazať vzťah s terminálne chorým človekom, dokonca 38% z nich neschvaľuje prítomnosť rodiny pri umierajúcom človeku. Na oznamovanie zlých správ je v realite nie viac ako 15 minút. Koniec nášho života je tak potom v rukách tých, ktorí o nás vedia málo a nepoznajú naše priania ani hodnoty."

Popri prelomení strachu a predsudkov sú potrebné aj viaceré dlhodobé, systémové zmeny, počínajúc osvetou, cez vzdelávanie až po iniciovanie legislatívnych úprav. Význam zmien vysvetľuje Janka Červenáková, riaditeľka NO Viaticus a tiež zakladajúca členka: „Pojem paliatívna starostlivosť je neznámy pre tri štvrtiny bežnej populácie (72%). Ľudia nevedia, aké majú možnosti, ak sa chcú o svojich príbuzných postarať doma. Informácie sú roztrúsené. Štát je veľkým dlžníkom tejto témy. Chceme pomôcť tým, ktorí hľadajú odpovede a pomoc. Vytvoriť priestor preto, aby sa ľudia mohli vrátiť k svojej podstate, byť skutoční a včas pochopiť, čo je v živote dôležité. Na svet sa sami nerodíme a nemali by sme sami ani odchádzať," uzatvára.

Prieskum vznikol v spolupráci s neziskovou organizáciou Viaticus a agentúrou STEM/MARK v nadväznosti na projekty realizované v Českej republike od roku 2011. Výskum sa zameriaval na otázky týkajúce sa vnímania umierania a konca života, na tzv. „vopred vyslovené priania"; na starostlivosť o umierajúce osoby v domácom prostredí; na oznamovanie zlých správ a tiež na otázky súvisiace s paliatívnou starostlivosťou. Štúdia prebehla na reprezentatívnej vzorke internetovej populácie SR vo veku 18-65 rokov a súčasne na vzorke lekárov a sestier reprezentatívne podľa špecializácií.

Záverečná správa z prieskumu sa nachádza na adrese www.viaticus.sk/prieskumy 

Na zlepšenie týchto stránok používame cookies. O ich používaní a možnostiach nastavenia sa môžete informovať bližšie TU