Články, rozhovory, recenzie
Zuzana Balašovová Donátová: Za dverami liečebne (recenzia)
V dobe, kedy čoraz častejšie používame slová „tu a teraz“, no zatiaľ len pomalšie prichádzame na to, ako tieto slová aplikovať do každodenného života, je vzácnosťou a darom držať v rukách knižku, ktorá týmto princípom priam dýcha.
Stratégia dlhodobej sociálno - zdravotnej starostlivosti
Zapájame sa do aktivít, ktoré prispejú k zlepšeniu starostlivosti o ťažko chorých a zomierajúcich pacientov.
Elisabeth Kübler Ross: O smrti a umieraní (recenzia)
alebo Čo by sa ľudia mali naučiť od umierajúcich. V knihe, ktorá bola publikovaná už v roku 1969 a tvorí autorkinu „vlajkovú loď“, predstavila Elisabeth Kübler Ross po prvýkrát svoj päťstupňový model vyrovnávania sa so smrťou (a neskôr akoukoľvek tragickou životnou udalosťou). Ten zahŕňa popieranie, zlosť, vyjednávanie, depresiu a akceptáciu. Kniha je jednou z kľúčových psychologických štúdií, ktorá odtabuizováva tému smrti. No ako autorka sama uvádza, kniha nemá byť vyčerpávajúcou štúdiou o psychológii umierania, ale príležitosťou sústrediť sa na pacienta predovšetkým ako na ľudskú bytosť, hovoriť s ním ako s partnerom a dozvedieť sa o silných a slabých stránkach zdravotnej starostlivosti. „Požiadali sme vážne chorých, aby sa stali našimi učiteľmi a pomohli nám zistiť viac o konečných fázach ľudského života, o všetkých úzkostiach, strachu a nádeji, ktoré k nim patria,“ píše Elisabeth v prológu.
Mária Andrášiová a Aleš Bednařík: Budem k vám úprimný... (recenzia)
Oznamovanie zlých správ patrí medzi najťažšie momenty, aké sa v zdravotníctve vyskytujú. Platí to tak pre oznamujúcich – lekárov a medicínskych profesionálov, ako aj pre prijímajúcich – pacientov, ich príbuzných a blízkych. Kniha Márie Andrášiovej a Aleša Bednaříka je nepostrádateľným pomocníkom každého lekára a zdravotníka, pre ktorého je oznamovanie zlých správ súčasťou jeho praxe. Obsahuje všetko, čo je nevyhnutné v takýchto situáciách zvažovať, vnímať a robiť, presne v duchu svojho podtitulu: „Ako v rozhovoroch s ťažko chorými pacientmi spájať otvorenosť, citlivosť a nádej.“
...aj smrť je normálna. Vieme o nej hovoriť s deťmi?
S témou zomierania a smrti sú, často nečakane skoro, konfrontované aj deti. Odchádzajú ich blízki v rôznych tragických aj bežných súvislostiach a niekedy sú priamo konfrontované s týmto dejom.
Bronnie Ware: Čo pred smrťou najviac ľutujeme
Paliatívna sestra, ktorá bola pri pacientoch počas ich posledných dní, napísala o tom, čo najčastejšie ľutujeme na konci života. Nepadla zmienka o bungee jumpingu alebo nedostatku sexu. Medzi tým, čo muži najviac ľutujú, sa vyskytlo „Prial by som si, keby som nepracoval tak tvrdo“.